Ak mám akýkoľvek problém alebo dilemu, pýtam sa zvierat. Verím v to, že sú oveľa múdrejšie, citlivejšie a vedomejšie ako my. Verím v to, že oni nás sprevádzajú na ceste k prebudeniu.
V čo ešte verím ? Verím v absolútnu dokonalosť Matky Zeme. V dokonalosť a nevyhnutnosť každého jedného nášho kroku. Verím v neustále učenie a oprašovanie duše, ktorá sa rozpomína, kým vlastne je. Verím v to, že vesmír, boh, energia...sa poistili a naše blúdiace bytosti vsadili do bezpečia prírody pod ochranu zvierat.
Nebola som takáto vždy. Normálne som chodila svetom so zatvorenými očami a čakala, ako dobre sa budem mať, čo všetko mi svet dá. Dnes hľadím na každú smietku, mravčeka a premýšľam, čo môžem ja dať tomuto svetu. Aká je moja úloha, kde je moje miesto...
A tak nejak hlboko vo vnútri cítim, že práve tu.
Sú nám na očiach a pritom skrytí. Tajní vševedovia a mudrci. Majstri bezpodmienečnej lásky a úcty k životu.
Kiež by som mohla povedať, že ma takto osvietilo už v detstve. Nie. Ako čistokrvný introvert som síce trávila väčšinu svojho života so zvieratami, v bezpečí, cítila som pokoj a dôveru, no skutočne vnímať som ich začala až oveľa oveľa neskôr.
Aj vy ste si isto už zopárkrát povedali : Kiež by vedeli rozprávať.
Nuž oni práveže rozprávajú, len my ich nechceme počuť.
Aké nesmierne šťastie ma zalialo, keď som zistila, že komunikátorov so zvieratami je obrovské množstvo. Že sú na to školy, komunity, kurzy... Že to nie je vzácny dar jednotlivcov, ale schopnosť každého jedného z nás.
Presne takto komunikujú medzi sebou zvieratá, stromy, prírodné národy. Presne takto sa "rozprávalo" pred vznikom slov.
Myšlienky, pocity sú energia, vlnenie. A na to sa dokážeme naladiť. Skutočne neviem úplne presne, ako toto všetko funguje. Som klasická žena a stačí mi, že auto ide, nemusím chápať prečo. Stačí mi, že verím, že dokážem šoférovať. A poviem Vám, že pri komunikácii so zvieratami, je práve tá viera, to najdôležitejšie.
Viera, že je to možné. Že to dokážem.
Na čo je dobré rozumieť zvieratám?
Ako vo všetkom, aj tu sú rôzne smery, akými sa v komunikácii so zvieratami ľudia môžu uberať. Do akej veľkej hĺbky so zvieratami zamieria. Sú takí, čo veria, že je možné so zvieratami komunikovať, že sa dozvedia, prečo mu nechutia granule, prečo nemá rád iné psy, prečo nechce byť doma sám...
A odpovede na tieto otázky sa dozvedia.
Mne osobne toto nestačí. Som si istá, že v správaní zvierat, v ich ochoreniach, zmiznutiach, smrti je oveľa viac. Za roky, kedy sa s nimi rozprávam vidím, že málokedy ide o zviera.
Pri čomkoľvek, čo Vás na Vašom zvierati trápi, ide o Vás.
Prečo nechcieť komunikovať so zvieraťom?
Je to presne rovnaká otázka ako : Prečo neísť do fitka ?
No lebo tam budete musieť začať niečo so sebou robiť.
Ak si myslíte, že Vám poviem, čo Vaše zviera trápi, ale nie ste ochotní prijať jeho odpoveď ako od múdrej, duchovnej bytosti. Tak to Vám veľa nepomôžem.
Ak ale cítite, že zviera má pre Vás veľké posolstvo, prijímate ako jeho kroky menia Váš smer a chcete lepšie pochopiť jeho dôvody, tak to spoločne dokážeme nevídané.
Niekedy sa stáva že zdravotné problémy, alebo nevhodné správanie zmiznú do pár dní od rozhovoru. Ale nie je to zázračné uzdravenie. Je to o pochopení súvislostí a ich prijatí. Vždy je to o našej ďalšej bdelosti. To, že niečo skončilo, neznamená, že to znova nezačne. Zviera si dá záležať, aby sme boli stále v strehu. Kedykoľvek poľavíme a vrátime sa do starých koľaji, ono znova pritvrdí.
V našich rozhovoroch kladiem zvieraťu otázky, na ktoré chcete poznať odpovede, ale nielen to. Hľadím aj do Vášho vnútra a popisujem, čo vidím, čo cítim. Čo je práve teraz Vašou témou, s čím Vám zviera práve pomáha.
Zvieratá majú dar, všetky naše problémy, slabé stránky, obavy zosilňovať a vytvárať situácie, kedy sme všetkým našim hrôzam vystavení zoči voči.
A preto sa niekedy radšej zmierime s tým, že to tak bude navždy, alebo dáme zviera do inej rodiny, len aby sme nemuseli hľadať dôvody v sebe.
V tme, ktorou nás vedú, poznajú každý kameň, každú zákrutu. Neúnavne vpred, vždy správnym smerom.
Vravieva sa : Podľa toho ako sa dnes cítiš, také si mal včera myšlienky.
Ja parafrázujem : Čím ťa dnes trápi tvoje zviera, také si mal včera myšlienky.
.
Prečo načúvať zvieratám?
Dnes je konečne taká doba, kedy sme začali nazerať do svojich životov a pochybovať o všetkom, čo platilo doteraz. Robíme si kadejaké kurzy, venujeme sa osobnému rastu, hľadáme svoje poslanie, meditujeme...
Keď už konečne prijmeme ako fakt starú pravdu, že "Každý je strojcom svojho šťastia", môžeme ho rozšíriť na "Každý je tvorcom svojho šťastia aj šťastia svojho zvieraťa".
Sama som za všemožné kurzy zaplatila tisíce eur a strávila nimi nespočet hodín. Niektoré mi pomohli viac iné menej. Za seba Vám ale prezradím, že to, čo ma naučili zvieratá z čistej lásky, bolo úplne najviac. A nielen tie moje.
Učiteľov, guruov, mentorov, kňazov...všetkých si vypočujete a je iba na Vás, ako naložíte s ich zisteniami a radami. Absolútne s kľudom sa môžete na všetko vykašľať a nezmeniť nič.
No Vaše zviera Vás nenechá. Či už ste si vedomí jeho neskonalej múdrosti, alebo nie. Či už ho máte na reťazi alebo v posteli, ono Vám nedá pokoj. Bude Vás trápiť a povzbudzovať pokým bude vládať. A nielen ono. Aj divé zvieratá, muchy, chrobáky, mravce... Všetci si dajú záležať, aby ste neboli v kľude.
Komunikáciou so zvieratami vieme spoločne vyriešiť kadejaké pre Vás nevhodné správania zvierat ako obľúbené čúranie mačiek do postele, kadenie psov na koberce, separačnú úzkosť, strach, agresivitu na iných psov, neposlušnosť...
Od zvierat vieme zistiť kedy a ako chcú opustiť svoje telo. Ako si predstavujú koniec, či chcú odísť doma, či u veterinára a kto má byť pri nich.
Či sú pripravené.
Viem zistiť, či sa zviera chce vrátiť v inom tele, poprípade ako ho jeho majiteľ znova nájde.
Pri náhlych úmrtiach sa zvierat pýtam aj na dôvody odchodu z tohto sveta. Komunikácia so zvieratami vie pomôcť aj keď ujdú z domu. Veľakrát sa ich po pochopení hlavného dôvodu úteku podarí aj nájsť.
Zviera netúži primárne byť zdravé alebo v bezpečí domova. Zviera chce upútať našu pozornosť a donútiť nás niečo zmeniť. Každé zviera harmonizuje celok, ktorého je súčasťou a použije na to akékoľvek prostriedky.
V tomto je ich najväčší dar. V ich škole.
Čím skôr pochopíme o čo im ide, tým skôr to môžu prestať robiť. Často sa vraví, že choroby alebo situácie okolo nás sú iba svietiace kontrolky, ktoré nám dávajú vedieť, že niečo nie je v poriadku. Práve zvieratá zvyknú byť tými prvými svetielkami, ktoré sa zasvecujú, keď nejdeme našou cestou. Keď sa bojíme robiť to, na čo sme sem prišli.
Aké je najčastejšie zvieracie posolstvo?
Tak ako si Vaše zviera vybralo Vás, tak si ľudia vyberajú svojich mentorov aj svojho komunikátora so zvieratami. Presne takého ktorý sa im páči. A ten podľa toho, čomu verí a s čím sa sám v živote pasuje, Vám rozpovie veci, ktoré práve Vám môžu pomôcť. Sme priťahovaní k ľuďom, ktorí sú podobní ako my, ktorí prechádzajú rovnakými skúškami, aby sme sa mohli obohatiť. Tak ako ja môžem pomôcť Vám, tak Vy môžete pomôcť mne.
A čo najčastejšie počúvam od zvierat ja ? : "Buď ako ja".
"Privoňaj si ku kvetom. Blázni sa, raduj. Alebo len tak lež a vnímaj každý jeden dotyk trávy. Objímaj svojich milovaných, akoby si ich už nikdy viac nemal stretnúť. Obzeraj si svoje deti ako tie najkrajšie bytosti na tomto svete. Schúľ sa do objatia partnera a cíť absolútnu dôveru a pokoj. Ži.
Obyčajne, neobyčajne."
Váš sprievodca dušou zvierat
Andrea, Animal Art
Comments